Rozhovor so Silviou Baginovou – Cafe Nateeva, 26.4.2017
A: Ahoj Silvia, chcem sa ťa opýtať. Viem, že snívaš a že sa ti plnia sny. Ak sú to vedomé sny, tak kedy si s tým začala. Alebo inak, kedy si začala snívať a plniť si sny?
S: ja mám pocit, že som to nerobila vedome, že to bolo úplne nevedome, ale ked som mala nejaký sen, tak som snívala, aby sa niečo stalo, alebo niekoho som si chcela pritiahnuťdo života, tak som to nerobila vedome. Robila som to tak, že často som snívala, a robilo mi radosť, ked som si to predstavovala. A myslím si, že každý deň som mala určité chvíle, kedy som si na to spomenula. Myslela som na to a spôsobilo mi radosť, ked sa to začalo zhmotňovať. Ale vždycky som pre to musela niečo spraviť. Nečakala som, že sa to len tak stane. Ked to bolo niečo konkrétne, tak som vždycky pre to niečo spravila. Tak som si po krokoch dala zámer, že idem za tým. Ale potom tam boli aj také veci, ako napríklad s Royom (Roy Little Sun – starešina kmeňa Hopi), že som si to snom pritiahla, alebo zatúžila som po tom ešte pred tým, ako som išla spať. A to sa zhmotnilo veľmi rýchle. A to bolo napríklad evidentné, že tam sa dalo vidieť, že niečo som si za celý život nevšimla, niečo som možno dlho-dlho snívala a dlho-dlho nič až potom. Tam bola veľká pauza a potom si to nevieš tak uvedomiť, ako pri tom Royovi, kde to je okaté.
A: čiže to , čo hovoríš, že si dlho snívala, to bolo viacero iných snov, rôznorodých, ktoré sa ti splńili s odstupom času, a potom zrazu prišla doba, ked si snívala v dennom sne, alebo cez dennú myšlienku v nočnom sne o tomto Royovi. … No a to sa ti zhmotnilo. On prišiel, robil tu kurzy, prednášky a rôzne iné aktivity. (tanec srdca a pod.)
S: a to bolo veľmi rýchle zhmotnenie, lebo ja som Roya vôbec nepoznala, ja som pozerala nejaké video na You Tube a vedľa, ked video skončí, sú na boku dalšie videá. A jeho som vtedy 1. krát videla, lebo tam bol záber naňho a on ma zaujal. Tak som si to klikla. Roy začal rozprávať, ani neviem o čom, len viem, že som si vravela: “tak tohto človeka, stretnúť”, som zatúžila. Ma to nadchlo, aj to, čo hovorí. Už si ani nespomínam, lebo to bolo roky dozadu, o čom hovoril. To nebolo také podstatné, ako to, čo v sebe niesol . Že túžiš stretnúť nejakého človeka a spýtať sa ho osobne nejaké veci, ktoré ťa trápia a tak, . No a vlastne s týmto pocitom, to bolo posledné video, ktoré som si pozrela pred zaspaním. A s týmto pocitom som zaspávala, že takýcho ľudí by som si
chcela do života priťahovať. A s touto myšlienkou som zaspala a snívalo sa mi, že vidím Roya pred sebou, jeho tvár vo veľkosti úplne veľkého obrazu a on sa na mňa usmieva.
A: ..to je krásne…
S: ..a ako sa tak na mňa usmieval, tak ja som v tom sne vyslovila že : “ja ťa chcem stretnúť Roy, bolo by dobré, keby si prišiel za mnou nejakým spôsobom. Aby si sa objavil v mojom živote. “ no a to bol celý sen, bol veľmi príjemný. A zhruba do pár dní, možno do 3 dní mi zavolala kamoška, že:
“poznáš Roya” ? A ja že: “viem , o koho sa jedná, pred pár dňami som si ho pozerala na You Tube”. A ona : “a nechceš aby prišiel do Prievidze?”to bolo také, až ma zamrazilo a vtedy to bolo evidentné. Že to som si pri iných snoch tak neuvedomila, že to má väčšiu silu, ked o to človek pred spaním požiada. Mi to tak prišlo, že vedome snívať pred spaním, požiadať o to a v tom snívaní počas noci to nejako spracuješ. Možno tak to má väčšiu silu . Ja som bola veľmi ohromená tým výsledkom.
A: tak pokračujme
S: neviem, čo by som ešte dodala, žiaden iný sen, sa tak úplne okato nesplnil. Aj ked veľa vecí sa splnilo v mojom živote. Aj to, ako som si predstavovala, že vecí sú, že veci budú . Napríklad aj pôrod, ako bude vyzerať. Ako bude prebiehať.
A: ako sa ty narodíš ? Aha, tvoje dieťa, aby som rozumela.
S: vlastne som si snívala to, aké to bude, aj ked ma to prekvapilo, že to bolo ešte oveľa krajšie.
Ja som prirodzene bola veľmi naivný človek, taký idealistický už od útleho detstva, že som vždycky videla všetko tak pekne , pekne som si to vykresľovala. Častokrát som síce dostala na hubu…
A : to ide s tým..
S : že som padla a že som si uvedomila, že asi to takto nejde, také zobudenie. A to stále, až do dnešnej doby, ale vlastne mi to príde, že byť v takom tom pesimistickom naladení je omnoho vyčerpávajucejšie pre mňa, ako si to pekne kresliť. Že potom môžeš síce dostať na hubu, ale nie si v tom nastavení stále.
A : úplne ti rozumiem, lebo ja ti vlastne ani nemám aké otázky dávať a nechcem ti rušiť tento prúd.To ide samé, takže pokračuj.
S : neviem, že čo, že vedomé snívanie…Neviem, že či to mám až úplne také zvedomené.
A : nemusí to byť až na takej hlbke, ale ide o to, že to robíš a sa ti to deje v bežnom živote. A ešte ma zaujíma táto čajovňa (Cafe Nateeva), že toto bol tiež l vlastne tvoj sen.
S : mhmmm, no, dlhé roky dozadu. A to bolo tiež, že ked som si na to spomínala, že ako sa to vlastne udialo. Ja som snívala rôzne, mala som veľmi megalomanské sny, čo sa týka toho, čo by som chcela robiť v živote.
A: to je dobre, mať veľké ciele
S : toto ešte neni konečná, že splnil sa mi sen a prestávam snívať. Snívam, napr. ,že čo by som tu ešte mohla vylepšiť , alebo ako by som mohla naplniť dalšie sny. A potom prišla iná doba, nejaký iný impulz prišiel zvonka, niekoho som stretla, alebo sa narodil môj syn. Tak potom som snívala o škole, dokonca som mala iniciatívu vo Zvolene, na založenie waldorfskej školy. Tu som ľudí viedla, už sa tam vyskladalo 30 ľudí, čo chceli, potom padla waldorfská škôlka vo ZVOLENE. Skôlka je podhubie školy, ona vytvára základňu, aj to, že deti zo škôlky môžu ísť hned do waldorfskej školy , atď. Čiže rozpadla sa waldorfská škôlka, učiteľky odišli, nemal kto robiť, neboli financie, postupne tak do stratena, že ľudia poodchádzali. Stratilo sa podhubie, tá základňa a odišla veľká sila, dosť veľký prúd z toho sna. Sa to celé rozpadlo. Tým, že som mala takéto sny, že rôzne a znovu niečo nové, nejaké nové impulzy prišli a ja som si zas nejako predstavovala, že naozaj to chodí v takých obrazoch, že ja si to viem až tak predstaviť, ako sa tam budem cítiť, aká bude nálada….
A : no, oživuješ obrazy..
S : že vlastne toto, pre mňa je tak radostná činnosť, že to je niečo, že aj ked dostaneš na hubu od života , tak to snívanie ťa drží v pozitivite. Aj takto to môže byť, a nikto ti to nemôže zobrať. To je jediné, do čoho ti ľudia nemôžu kecať, alebo aj môžu. Ale ja som si tie sny tak držala, že som sa o nich nezmieňovala, pokiaľ to nebolo úplne vytvorené. Aj to som si vyberala veľmi opatrne, že komu to poviem, lebo ked mi niekto ten sen spochybnil, tak akokeby priamo tým obrazom zobral život.
A : neviem, či budeme ešte hovoriť. Ked snívaš, tak necháme snívať. Ty si presne popísala bez toho, aby som ti dávala otázky, ako sa dajú žiť sny. Je podstatné, že si ich zrealizovala. Nebolo to len o tom, že snívam si tu a ulietavam, ale aj s tými činmi, omylmi si to dokázala a pokračuješ.
Aj tento rozhovor plynul veľmi spontánne. Ide o iný príbeh, ale podstatné na ňom je to, že Silvia svoje sny žije. A ja jej dakujem za úprimnosť, dôveru a príjemnú spoločnosť.