Tento rozhovor vznikol neplánovane. Najprv to bol len môj záujem o smrť a veci s ňou súvisiace, keď som sa s Julom “len tak” rozprávala o jeho praxi v Prahe. Táto prax úzko súvisí s jeho prácou kamenára – astrológa. Spočíva v tom, že absolvoval stáže v pitevni. Zaujímavo o tom hovoril a čo viac, povedal, že to bol jeho detský sen. A tak ponúkam rozhovor, ktorý v dobe vyznávania kultu mladosti, krásy, výkonnosti a iných superlatívov vyznie možno šokujúco, ale život každého z nás jedného dňa skončí.
K zverejneniu som dostala súhlas až po vyše roku. A kedže téma je stále aktuálna, tak sa s vami podelím o tento zaujímavý príbeh.
Rozhovor s Julom – Július Vigaš, firma JUVI, 30.5.2017
A: V tvojej vizitke ponúkaš kamenárske práce so zameraním na hroby, dosky, písmo, pomníky, fotky, doplnky.
A: Ako si sa k tejto práci dostal ?
J: My sme to mali v rodine. Ja som to začal robiť od mojich 17-tich rokov s mojim starým otcom. Táto práca ma zaujala, chodil som ju robiť po škole, potom som robil pri niekom a potom som si založil živnosť. Je to sezónna práca, hlavne pracujeme od jari do jesene. V zime máme voľnejšie, lebo sa nebetónuje.
A: A bol to tvoj sen, alebo to bolo len pokračovanie v rodine ?
J: Toto bolo skôr také pokračovanie v rodine, robím to 17-ty rok. A začínam snívať o nových snoch.
A: Tie nové sny, čo spomínaš, sú ktoré ?
J: Sú to práce na pitevni a astrológia.
A: Tá práca na pitevni ma zaujala, lebo o nej sme sa už rozprávali, takže prečo takáto práca ? Treba tam aj nejaké vzdelanie, alebo môže hocikto to robiť?
J: Mňa táto práca zaujimala od veľmi mladých čias, vždycky som sa pýtal, prečo niekto zomrel, a či ho aj pitvali a čo sa mu vlastne stalo. To ma tak zaujímalo. Ale zlý názor na to mali rodičia. Odhovárali ma od takejto práce, že to neni pre mňa, že im sa to hnusí. Trochu som sa toho bál, to robiť, mal som nejakú zábranu voči tomu. Teraz mám 37 rokov, už dávno nebývam s rodičmi a tak ma to stále viac a viac lákalo. Je to taká práca, také niečo záhadné, tajuplné, že to málokto robí, má na to žalúdok. Ja som si tú prácu skúsil a jednoducho mi to išlo a vedel som to robiť a bolo to také zaujímavé.
A: Zaujímavé v čom ?
J: Dozvedel som sa príčinu úmrtia, veľa vecí sa dialo – tých náhlych úmrtí, kadejakých tragických, veľa samovrážd. Jednoducho som ani nevedel, že toľko vecí, toľko ľudí dokáže zomrieť a najmä veľa mladých ľudí.
A: My sme sa bavili o tej Prahe, kde si bol na praxi. To trvá aj nejakú dobu, alebo musíš sa niečo naučiť, napr. anatómiu, alebo postupy ako telo otvoriť?
J: Jasné. Podmienkou tejto práce je v prvom rade sanitársky kurz. Je to práca pitevného sanitára, alebo pitevného laboranta. Laborant je vyššie, ja mám zatiaľ kurz sanitára. Chodil som do Brna 5 týždňov, z toho 3 týždne sme mali školu a 2 týždne prax.
Tam som sa naučil základy všetkého, spravil som skúšky. Potom nasledovala prax v trvaní 3 mesiace až do jedného roka, v závislosti od človeka. Hovorí sa, že po roku je už sanitár dobrý. Niekto sa to naučí oveľa skôr, niekomu nestačia ani 3 roky. Je to rôzne, niekde ju vyžadujú dlhšiu, niekde kratšiu, ale podmienkou je ten kurz sanitára.
A: Ty už teda kurz sanitára máš, ako budeš ďalej postupovať ? V čom budeš pokračovať ? V kamenárskej práci, alebo toto ?
J :Zatiaľ momentálne robím kamenársku prácu a rozmýšľam, snívam ďalej pokračovať v práci pitevného sanitára.
A: V meste kde bývaš ?
J: Zatiaľ nie, nemajú žiadne voľné miesta. Ak nie tu, tak potom do Prahy, alebo niekde v okolí.
A: Vieš si predstaviť, že by si sa tomuto naplno venoval ?
J: Viem si to predstaviť.
A: Mňa zaujali štatistiky, ktoré si spomínal. Boli zaujímavé čo sa týka veku, príčin, % úmrtia, pohlavia, objasnenosti, atď. Kto bude chcieť, si ich nájde. Mňa skôr zaujíma, že je to taká dosť nezvyčajná práca, ešte keď je to pre niekoho sen. Preto som sa rozhodla spraviť s tebou tento rozhovor. Pretože všetci nejakým spôsobom smerujeme k smrti.
J: Teraz je veľa vecí daných zákonom, že kedy sa pitva musí vykonávať. Hlavne pri náhlych úmrtiach. Človek ide večer spať a ráno ho nájdu mŕtveho. Alebo často u mladých ľudí. Teraz veľa mladých ľudí odchádza. Je ťažké zistiť príčinu, mohol byť zdravý a tak náhle zomrel. Potom aj u vrážd, samovrážd, dopravných nehôd. Ale aj takých rýchlych chorôb.
A: Pri takýchto náhlych úmrtiach sa nedá dodatočne tá príčina objasniť ? Alebo ako sa to uzavrie?
J: Fyzicky sa to musí nejakým spôsobom uzavrieť. A potom sa postupuje ešte ďalej . Zoberú sa vzorky a skúmajú sa. Niekedy to trvá aj pol roka, aj dlhšie, kým sa špecifikuje presná príčina. Je potrebné niečo nájsť, aby telo mohlo byť pochované. A potom dodatočne sa ešte môže na veľa vecí prísť.
A: Z tvojho pohľadu takáto práca má pre rodinu, resp. pre spoločnosť aký význam ?
J: Podľa mňa veľký, lebo človek sa dozvie, čo sa stalo. Hlavne keď je to medzi blízkymi príbuznými – matka a dieťa, alebo naopak. Keď sa to stane tak, že ešte večer je dieťa v poriadku a do rána zomrie. Môže byť veľa tých príčin. Napr. na ihrisku sa udrie, poškodí si slezinu, na nič sa nesťažoval a zrazu ho nájdu mŕtveho. Bol taký prípad. Dokonca sa môže vylúčiť cudzie zavinenie. Alebo niekto mohol podať otravu. Stará pani zomrela a mohol jej niekto podať nejaké lieky. To sa dá potom zistiť z krvi a toxikologickými vyšetreniami. Že ten človek nezomrel prirodzene.
A: A ty prichádzaš aj do kontaktu s pozostalými?
J: Nie
A: Tvoja blízka rodina, priatelia, ako teraz vnímajú túto tvoju prácu ?
J: Rodičia to vnímajú veľmi zle. Dokonca so mnou nejaký čas nerozprávali. Známi ľudia reagujú rôzne. Vidím, že nie je to všetkým po vôli. Majú na to rôzne názory. Niektorým to vadí a tam to cítim.
A: Už nebudeme túto tému ďalej rozoberať. Musím priznať, že aj pre mňa to bolo spočiatku šokujúce. Ale tá duša je už niekde inde a telo raz tak či tak zanikne. Či prirodzene, alebo inak.
Mňa hlavne zaujalo, že takáto práca môže byť niečí sen.
J: Ja to beriem ako takú operáciu. Odoberú sa vzorky z potrebných orgánov a tie sa následne vyšetria aby sa mohla objasniť príčina. Myslím si, že je to potrebné, lebo na Slovensku sa len každý 7-ty človek podrobí pitve. V Čechách je to trošku viac. Robí sa to skôr pri ľudoch, ktorí zomreli vonku, nie v nemocnici. V predošlom spoločenskom režime to bolo opačne. V súčasnosti sa to robí ako súdna pitva a je prizvaný aj súdny znalec.
A: Vieš povedať niečo presvedčivé, čo by pomohlo ľuďom, ktorí budú tento článok čitať, aby ho prijali?
J: Táto práca ma oslovila tým, že je veľmi zaujímavá. Vidím, ako sa správajú orgány. Ako reagujú na stresy, na stravu , na rôzne veci a ako sa nimi dajú poškodiť. Niekedy stačí málo a orgán sa dokáže zničiť. Napr. chemickou látkou, stresom. Videl som takto poškodené orgány.
A: Nemal si problém spracovať psychicky aj fyzicky to, čo so sebou táto práca prináša?
J: V podstate nemal, trošku problém boli malé deti (pretože sám mám malé dieťa).
A: Ľudia sa radšej venujú témam ktoré som spomenula v úvode a od toho konca života skôr bočia.
J: Sám som si začal viac život vážiť. A žiť ho viac na plno. Sú také vlny úmrtí v určitých vekových kategóriách. Mladí, 30-40 roční, potom taká preddôchodková vlna. Môžeme to potom dakedy spojiť s astrológiou. Tam sú také cykly, keď viacej zomierajú ľudia, rôzne krízy.
A: Povedz niečo o prepojení tvojej práce s astrológiou.
J: Veľa ľudí má rôzne názory na astrológiu, chcú jej poškodiť. Ale je to jedna úžasná veda, ktorá už bola známa pred niekoľko tisíc rokmi. Spočiatku len vo forme pozorovania planét, neskôr pribudli výpočty.
A: Máš praktické skúsenosti s vyhotovovaním horoskopu ? „Sedí to“ na daného človeka ?
J: Astrológia je veľmi presná veda, sedí to na 90%, niekedy až na 100 %. Záleží od toho, ako ľudia na sebe pracujú. Pokiaľ nepracujú, ten horoskop sa odráža aj v tom negatívnom, čiže v danostiach toho človeka. Pokiaľ začne pracovať, tak si uvedomí, že mal napr. nejaké strachy, spracováva ich a môže sa zmeniť.
A: V rámci tvojich snov, ako vidíš perspektívu práce s horoskopmi ?
J: Začal som v roku 2010 . Sám som bol u astrologičky, povedala mi nejaké veci do života a to ma dosť „nakoplo“. V tom istom roku som navštívil aj prvý kurz astrológie a potom som sa tomu začal venovať ako samouk.Venujem sa tomu 7-my rok a pred 2 rokmi som začal diaľkovo študovať školu v Prahe. A ešte je 1 doplnkový postgraduálny ročník, v ktorom sa astrológia spája so zdravím, financiami a pod. Je to veda, ktorá sa študuje veľmi veľa rokov. Je to špeciálne povolanie, ktoré málokto zvládne a je to veľmi ťažké. Stále to študujem, je to môj ďalší sen, mať aj klientov.
A: Tak ti držím palce, nech sa splní aj tento tvoj sen.
Záverom chcem povedať, že smrť v prenesenom význame znamená aj ukončenie niečoho v živote. Práce, vzťahu, návykov. Niekedy, keď človek nedokáže opustiť to, čo mu škodí, ubližuje, môže dôjsť aj k fyzickej smrti, pretože sa vyčerpá životná energia.
Rozhodnime sa teda pre život. A vďaka záujmu ľudí o rôzne stránky života a poznaniu, ktoré z ních vzíde môžeme obohatiť aj ostatných. Ďakujem za rozhovor.